YANOMAMI MAJÚ PRIBLIŽNE 35 000 ČLENOV A ŽIJÚ V AMAZÓNSKOM DAŽĎOVOM PRALESE NA HRANICIACH MEDZI VENEZUELOU A BRAZÍLIOU. INDIÁNI TOHTO KMEŇA VERIA, ŽE DUŠA POTREBUJE BYŤ PO SMRTI CHRÁNENÁ, A ŽE JE SCHOPNÁ DOSIAHNUŤ ÚPLNÚ SPÁSU LEN VTEDY, AK JE MŔTVE TELO PO SMRTI SPÁLENÉ A POPOL SKONZUMOVANÝ RODINOU A PRÍBUZNÝMI MŔTVEJ OSOBY. KREMÁCIU POVAŽUJÚ ZA OSLOBODZUJÚCEJŠIU, PRETOŽE PRI POHREBE JE ROZKLAD OVEĽA POMALŠÍ A ZDĹHAVEJŠÍ PROCES. POČAS OBRADU JE TELO MŔTVEHO SPÁLENÉ A OSTÁVAJÚCI POPOL A KOSTI SÚ POZBIERANÉ PRÍBUZNÝMI ZOSNULÉHO. OBRAD JE SPREVÁDZANÝ PLAČOM A SPIEVANÍM SMUTNÝCH PIESNÍ. KOSTI SA ROZDRVIA A SPOLU S POPOLOM SÚ POZOSTATKY ULOŽENÉ DO NÁDOBY AŽ DO DRUHEJ FÁZY RITUÁLU. OBDOBIE MEDZI PRVOU A DRUHOU FÁZOU MÔŽE TRVAŤ AJ DLHŠIE, ČAKÁ SA AŽ KÝM NENASTANE SLÁVNOSTNÝ „DEŇ SPOMIENKY“. V TENTO DEŇ SA V RÁMCI SLÁVNOSTI VARIA BANÁNY A VÝSLEDNÁ BANÁNOVÁ KAŠA SA ZMIEŠA S POPOLOM A KOSŤAMI ZOSNULÉHO ČLENA KMEŇA. NÁSLEDNE SA VŠETCI PRÍBUZNÝ MŔTVEHO ZHROMAŽDIA, ABY KAŠU SKONZUMOVALI. PODĽA ICH PRESVEDČENIA JE DUŠA BÝVALÉHO ČLENA KMEŇA ABSORBOVANÁ OPÄŤ KMEŇOM A OSLOBODENÁ TÝMTO PROCESOM, ABY BOLA PRIPRAVENÁ NA SPÁSU. AK BY SA OBRAD NEUSKUTOČNIL, DUŠA INDIÁNA BY NEBOLA SCHOPNÁ OSLOBODENIA A BOLA BY ZATRATENÁ, UVIAZLA BY VO SVETE MEDZI ŽIVOTOM A SMRŤOU.